Čo ma naučil pes

11.03.2021

Niekedy mám pocit, že by som chcel byť pes. Teda presnejšie povedané môj pes:-). Ale nie o tom som chcel,. Chcem sa s vami podeliť o pár postrehov z môjho života, ktoré mi sprostredkovali moji psi. Sú nielen mojou súčasťou, ale v poslednej dobe od nich odkukávam isté veci, ktoré mi robia život krajším. A nikdy by som si nedokázal predstaviť koľko múdrosti sa v nich skrýva a ako veľa sa od nich máme ako ľudia čo učiť. Tak toto sú teda tie moje postrehy :

Štekajte, kým nedostanete svoju piškótu - Teda nemyslím to doslovne. Ale ten môj je ochotný za piškótu urobiť naozaj čokoľvek . Dokáže štekať a štekať a štekať. Až kým sa nedotrepem zhora z izby a dám mu ju. A toto by sme mali robiť aj my. Ísť si za svojim tak, ako si ide on. Štekať dovtedy, kým nedosiahneme svoje. A aj keď ju nedostaneme, pri najbližšej príležitosti, čakať v kuchyni pri sáčku s piškótami v kuchynskej linke a čakať a štekať, nech ju dostaneme. Bojovať tak, ako nám to je vlastné, otravovať ten osud, pokúšať ho, ak nám nedá po čom túžime škriabať a znova štekať až unavíme všetko naokolo a ono nám to dá čo chceme. Nikdy sa nevzdávajte toho po čom túžite.

Sadajte si ráno presne v ten istý čas k posteli - To s akou presnosťou na minútu si dokáže môj pes sadnúť k mojej posteli a hypnotizovať ma svojim pohľadom o 5,30 je priam neuveriteľné a nepochopiteľné. Ale ten pocit, keď za svitania, aj keď sa Vám akokoľvek nechce sa oblečiete a vybehnete von. Nádych, rozlepíte oči a vidíte východ slnka, všetci ešte spia a vy máte k dobru každý deň oproti spachtošom, ktorí vstávajú o siedmej hodinu a pol pre seba. Hodina a pol denne je za rok takmer 550 hodín a to sú tri týždne. Čiže Váš rok má 387 dní. :-) A čo je na tom najkrajšie? Že môžete robiť čokoľvek. Cvičiť, meditovať, jesť, kávovať, čítať, jednoducho čokoľvek na svete a hlavne v kľude.

Oblizujte toho, koho máte radi - Ja viem, nie príliš lákavá predstava, ale keď máte psa pochopíte:-). Spraví zle, príde a oblíže Vás. Áno, v ľudskom poňatí to dokážeme, že prídeme a ospravedlníme sa. On to však spraví extrémne rýchlo a vie, že ho nebudete odsudzovať za to čo spravil. Budete ho mať rovnako rád. A toto sa mi stávalo často, keď prišlo k hádke, som bol odutý aj dve tri hodiny. Ale o čom bol ten čas? O ničom, len som to stále v sebe krútil, motal, hľadal, kto má pravdu, vyfajčil desať cigariet a potom to prešlo. Prečo neodhodiť ego a nesnažiť sa zlé veci riešiť hneď a neťahať do nich ego. Jednoducho ho odložiť a oblízať toho koho máte radi hneď po tom, ako sa niečo udeje. No minimálne sa na tom dobre pobavíte :-)

Ležte pri vchodových dverách - Nemyslím tým v noci, keď sa vrátite z diskotéky :-) Keď zatváram dvere a odchádzam z domu cítim, ako môj pes najprv stojí za dverami a čaká, potom si ľahne a čaká. Nevie, kedy sa vrátim, ale on vie, že sa vrátim. A zakaždým keď sa vrátim domov, tak ma čaká vždy šťastný a dá mi to patrične najavo. A urobil by to za akejkoľvek situácie. Aj keby som ho nechal v mraze, daždi vonku(toto by som nikdy nedokázal). Jednoducho by som mohol urobiť čokoľvek a on by sa tešil. Úprimne, ruku na srdce, koľko nás sa vracia domov s tým, že vás niekto takto privíta s výnimkou psa? Alebo vy niekoho privítate? Ste vždy milí a tešíte sa? Len jedno k tomu poviem. Je to potrebné, lebo jedného dňa ten, ktorý odišiel sa už vrátiť nemusí... A áno, aj ja som si týmto prešiel aj tento rok. A to ma len utvrdilo, že vítať niekoho s radosťou je vždy potrebné.

A preto ak nemáte psa, tak si ho kúpte, alebo ešte lepšie, vezmite z útulku. My máme dvoch a asi pribudne aj tretí :-)